domenica 13 novembre 2016

Pecché te voglio bene




ncimm’a na torre te vurria tené




PECCHÉ TE VOGLIO BENE

di Claudio Pennino





Pecché te voglio bene,
i’ te vuless’avé sulo pe me;
e comm’a na riggina,
ncimm’a na torre te vurria tené.

Pecché te voglio bene,
nun suppurtasse ’e te vedé nzerrata,
e t’arapesse ’a porta
e te dicesse: « Va, si’ libberata! »

Pecché te voglio bene,
i’ me t’annascunnesse ’int’a ’sta mano,
e te strignesse forte,
pe nun te fà vedé d’ ’o munno sano.

Pecché te voglio bene,
i’ me pentesse ’e chesta debbulezza,
e t’arapesse ’a mano,
e te facesse, doce, na carezza.

Pecché te voglio bene,
i’ t’attaccasse ’o core cu ’e penziere,
e cu catene d’oro,
e te tenesse comm’ ’e priggiuniere...

Ma doppo te sciugliesse,
e te dicesse: « Niente te trattene! »
Pecché facesse chesto?
’O vvuó sapé? Pecché te voglio bene.



(da Primma ca scura notte, 2009)